Bibiana Buchelová: Prelínanie
Vydavateľstvo PARS ARTEM 2025
Básnická zbierka Prelínanie od Bibiany Buchelovej vstupuje do priestoru súčasnej slovenskej poézie nenápadne, bez gest manifestu či experimentálnej okázalosti. Jej sila spočíva práve v opačnom pohybe: v civilnosti, introspekcii a v pokuse zachytiť človeka ako bytosť zloženú z vrstiev, vzťahov, rodových pamätí, dotykov a skúseností. Už samotný názov zbierky naznačuje, že nejde o poéziu izolovaných významov, ale o text budovaný na princípe spojitosti — medzi telom a krajinou, mužským a ženským princípom, minulosťou a prítomnosťou, individuálnou skúsenosťou a širším vedomím spolupatričnosti.
Úvodná báseň „Prelínanie (ja)“ predstavuje azda najpresnejší poetický kľúč k celej zbierke. Subjekt sa tu nevymedzuje cez pevné identity, ale cez priepustnosť. „Nikdy nie len čierna a biela,“ píše autorka a odmieta tak ostré hranice medzi protikladmi. Človek je v jej chápaní výsledkom sedimentácie skúseností, rodových línií, geografických i emocionálnych vrstiev.
Mimoriadne pôsobivý je moment, keď sa osobná identita prepája s krajinou: „Hlboké korene
siahajúce cez horehronské podzoly / až po maďarské černozeme“. Geografia sa tu nemení iba
na kulisu, ale na vnútornú mapu subjektu.Práve motív vrstvenia a vzájomného prenikania tvorí základnú filozofiu zbierky. V básni „Prelínanie“ autorka konštatuje: „Nikdy nič neprežilo oddelenie od sveta“. Ide o jeden z ústredných výrokov knihy. Buchelová nevidí existenciu ako izolovaný individuálny proces,
ale ako neustálu výmenu energií, pamäte a blízkosti. Je to poézia vzťahovosti — nie však v sentimentálnom zmysle, ale v ontologickom. Človek jestvuje iba v kontakte. Táto potreba spojenia sa v zbierke často realizuje cez telesnosť. Eros u Buchelovej nie je ornamentom ani provokáciou; je spôsobom poznania. Verše „načrieť jeden druhému do podstaty / a naliať si ju navzájom do žíl“ patria k najintenzívnejším miestam knihy. Intimita tu nadobúda takmer mytologický rozmer — návrat „k prapočiatku svetov“ naznačuje, že partnerská blízkosť nie je iba psychologickou skúsenosťou, ale archetypálnym pohybom smerom k celistvosti.
Z formálneho hľadiska autorka pracuje s voľným veršom, civilným slovníkom a minimalistickou obraznosťou. Jej poetika nestojí na komplikovaných metaforických konštrukciách, ale na postupnom rozvíjaní myšlienkového rytmu. Niektoré texty pôsobia až meditativne; skôr než dramatický oblúk vytvárajú priestor pre vnútorné zotrvanie. Rozumie sa, dá sa namietnuť, že práve v tom možno spočíva aj určité riziko zbierky — miestami sa jej introspektívnosť pohybuje na hrane deklaratívnosti a niektoré básne by zniesli väčšiu obrazovú kondenzáciu. Napriek tomu však zbierka nestráca autenticitu. Buchelová píše s evidentnou potrebou pomenovať vlastnú skúsenosť bez irónie a bez postmoderného odstupu, To treba obzvlášť oceniť.
Dôležitý je aj generačný a kultúrny kontext vydania knihy. Zbierka vyšla vo vydavateľstve PARS ARTEM, ktoré sa v posledných rokoch profiluje ako priestor pre pôvodnú slovenskú poéziu a podporu domácich autorov. Vydavateľstvo vzniklo v roku 2016 a okrem knižnej produkcie organizuje aj literárne salóny, autorské čítania a kultúrne podujatia zamerané na prepájanie literárnej komunity. V čase, keď je vydávanie poézie ekonomicky riskantné a často odsúvané na okraj trhu, predstavuje činnosť PARS ARTEM dôležitý kultúrny akt.
Charakteristická je aj orientácia vydavateľstva na osobnostné typy poetík a na autorov, ktorí zostávajú mimo dominantných literárnych trendov. Prelínanie preto možno čítať aj ako súčasť širšieho návratu k poézii, ktorá sa nehanbí za emocionalitu, spiritualitu ani za hľadanie zmyslu v medziľudských väzbách. Bibiana Buchelová nevytvára jazykový experiment ani generačný manifest; jej ambíciou je zachytiť jemné pohyby vnútorného sveta. A práve v tejto tichosti sa ukrýva sila jej zbierky. Neútočí na čitateľa efektnosťou, ale pozýva ho do priestoru, kde sa identita nevymedzuje hranicami, ale tým, čo všetko sa v človeku stretáva, mieša a
zostáva navždy prítomné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára