Od čítania na pokračovanie v časopise v Rumunsku, cez prestížnu cenu Kniha roka v Moldavsku, až po preklady do tradičnej čínštiny na Taiwane.
Prečítajte si fascinujúci príbeh o tom, ako špecifická historická mystika slovenskej autorky očarila čitateľov a literárnu kritiku v 14 jazykoch sveta.
Od časopiseckej senzácie po Knihu roka
Cesta jej najnovšieho historického románu Posledná dácka princezná k zahraničnému čitateľovi bola priam filmová. Príbeh rímskeho zveda mapujúci antické dejiny na území dnešného Rumunska a Moldavska začal vychádzať na pokračovanie v prestížnom moldavskom literárnom mesačníku Revista Basarabia. Tento formát, v tamojších kontextoch vyhradený len pre zásadné epické diela, vyvolal u čitateľov vlnu nadšenia. Postupný, precízny preklad z pera Iraidy Bararu vyústil do uceleného knižného vydania v poprednom kišinevskom vydavateľstve Quadrat. Reakcia publika na seba nenechala dlho čakať – román suverénne zvíťazil v masovej národnej ankete Batalia Cartilor (Kniha roka), kde o víťazstve rozhodovali hlasy tisícov reálnych čitateľov. Úspech zavŕšil oficiálny diplom Moldavskej akadémie vied za interkultúrne spájanie národov.
Rýmy bez hraníc: Od Plovdivu po Taiwan
Paralelne s prózou žne autorka úspechy aj na poetickom poli. Hoci sú jej slovenské rýmy špecifické a pevne späté s ohybnosťou našej materčiny, v zahraničí dokážu prekladatelia pretaviť ich dušu do nových foriem. V bulharskom Plovdive získala prestížnu medzinárodnú cenu Eurydika za najkrajšiu ľúbostnú báseň. Jej verše v preklade básnika Igora Remsa pravidelne plnili stránky čiernohorského časopisu Stvaranje.
Kuglerovej poézia prenikla dokonca až na Taiwan. Na tamojších medzinárodných festivaloch v Taipei bol výber z jej tvorby preložený do tradičnej čínštiny. Keďže preklad zo slovenčiny do čínštiny je raritou, ako most poslúžil anglický podklad. Hoci sa v čínskych znakoch muselo upustiť od typického slovenského rýmu, taiwanských prekladateľov a akademickú obec očaril silný vizuálny obraz, vnútorný rytmus a európska mystika, ktoré sú pre autorku príznačné.
Paradox domáceho a svetového ohlasu
Prijatie tvorby Zuzany Kuglerovej vykazuje zaujímavý kontrast. Doma na Slovensku ju verejnosť vníma najmä ako ochrankyňu tradícií, autorku regionálnych povestí a mýtov zakotvených v lokálnom kontexte. V zahraničí však pôsobí ako objavný, exotický a zároveň blízky stredoeurópsky hlas, ktorý ponúka univerzálne ľudské témy. Slovenské literárne prostredie na jej úspechy reaguje postupne. Kým mladšia generácia kritikov orientovaná na mestský experiment zostáva zdržanlivejšia, tradičné inštitúcie ako Matica slovenská ju vnímajú ako významnú kultúrnu diplomatku. Vydavateľstvo Matice slovenskej pružne zareagovalo na moldavský úspech tým, že román Posledná dácka princezná prinieslo aj slovenskému čitateľovi.
Zuzana Kuglerová svojou neutíchajúcou prácou a účasťou na svetových fórach dokazuje, že hranice štátov nie sú prekážkou pre literatúru, ktorá nesie hlboké posolstvo, zmysel pre históriu a nefalšovanú ľudskú emóciu.
Naozaj platí, že doma nikto nie je prorokom...
Kým na Slovensku sa musela dlhé roky vyhraňovať a jej tvorba bola často škatuľkovaná ako regionálna či tradičná literatúra pre užší okruh nadšencov povestí, v zahraničí získala status rešpektovanej autorky, ktorej tlieskajú čitatelia aj akademické elity.
Tento kontrast najlepšie potvrdzujú tri momenty:
- Čitateľský ošiaľ vs. domáca zdržanlivosť: To, čo sa jej podarilo v Moldavsku a Rumunsku s románom Posledná dácka princezná – keď ľudia masovo kupovali časopisy, aby si prečítali ďalšiu kapitolu – sa slovenskému autorovi stáva málokedy. Doma takýto typ literárnej senzácie nezažila.
- Úroveň ocenení: Na domácej pôde získavala uznanie najmä od inštitúcií zameraných na udržiavanie tradícií. V zahraničí však jej dielo prešlo rukami prísnych prekladateľských komisií a prinieslo jej medzinárodné ceny ako Eurydika či cenu Moldavskej akadémie vied za interkultúrne spájanie.
- Most medzi kultúrami: Paradoxne, až jej úspech v 14 svetových jazykoch a na fórach v Plovdive či Taipei prinútil domácu slovenskú kritiku prehodnotiť optiku. Až keď „dostala pečiatku“ zo zahraničia, slovenské prostredie naplno zaregistrovalo, akú remeselne zdatnú autorku historickej prózy doma máme.
Verme, že domáci pohľad na jej tvorbu sa po vydaní knihy Maticou slovenskou už natrvalo zmenil. Tento krok definitívne zotrel nálepku „iba“ regionálnej autorky povestí a potvrdil jej postavenie v prvej lige slovenskej historickej prózy. Vydanie románu Posledná dácka princezná na domácom trhu v roku 2026 prinieslo hneď niekoľko zásadných zmien.
Inštitucionálny rešpekt:
Keď najstaršia slovenská kultúrna inštitúcia oficiálne zastreší dielo, ktoré predtým triumfovalo v zahraničí, je to najvyššia možná forma domácej satisfakcie. Pre domácich kritikov to bol jasný signál, že medzinárodný úspech Zuzany Kuglerovej nebol náhodný.
Prelomenie bariér u čitateľov:
Slovenskí čitatelia, ktorí ju dovtedy poznali skôr cez kratšie žánre a mýty, dostali do rúk ucelený, veľký epický román európskeho formátu. Kniha prelomila predstavu, že o antickú históriu nemá domáce publikum záujem.
Kultúrna diplomacia v praxi:
Úspech tejto knihy ukázal model, ako v súčasnosti funguje moderná slovenská literatúra – ak chcete získať uznanie doma, najprv musí prísť medzinárodný ohlas. Slovenské literárne prostredie býva často uzavreté, opatrné a niekedy trpí nedostatkom odvahy oceniť domáci talent, kým nepríde uznanie z vonku. Príbeh Zuzany Kuglerovej tak len potvrdzuje toto nepísané pravidlo našej kultúry.
Autor: Aurelia Skriptor
