 |
| Lena Riečanská na jednej z besied, počas ktorých rozpráva o svojich knihách |
Lena Riečanská má s ňou mnoho spoločného. Nie je to iba ponor do sveta dospievajúcich dievčat, ich sveta škôl či internátov, ale aj spôsob rozprávania, akým podáva svoje príbehy. Práve táto poloha ju nadraďuje nad klasické modely ženského románu.
Lena Riečanská tatktiež rieši vzťahové problémy, sú však širšie orientované a dôkladnejšie koncipované. V jej tvorbe nájdeme svet dospievajúcich dievčat so všetkými tajomstvami, čo v sebe skrýva, so sociálnym pozadím rodiny a doby, v ktorej jej hrdinky žijú. Preto možno dielo Leny Riečanskej zaradiť medzi výnimočné počiny súčasnej slovenskej literatúry, je invenčné, retrospektívne, zároveň typicky ženské, na rozdiel od podaktorých ženských románov však nie je plytké a má v sebe hĺbku sociálnych odkazov.
Namiesto ukážky vám ponúkame názory čitateľov na tvorbu Leny Riečanskej:
Kniha Trojlístok z internátnej izby
Tri dievčatá, každá úplné iná a predsa majú niečo spoločné - interátnu izbu. Anička - tichá, skôr utiahnutá dievčina z myjavských kopaníc, Silvia - pekná mladá dáma z dedinky na strednom Slovensku, Veronika - temperamentná dračica z východu. Spolu sa stretli ako vysokoškoláčky na internátnej izbe v Bratislave a stali sa z nich nerozlučné priateľky, boli ako taký trojlístok.
Neskôr, už ako dospelé ženy, každá má svoju rodinu, no aj tak, po rokoch, sú stále v kontakte.
Jediné, čo mi vadilo, že sa striedal dej, chvíľu opis ich študentského života, potom život Silvie ako vydatej 40.ročnej panej, a tak stále dokola. Inak sa mi kniha páčila, také oddychové, príjemné čítanie, a hoci som nikdy nezažila internátný život, do deja som sa úplne vžila. Sandrika
Kniha Nikdy mi nebolo lepšie
Vedela som, čo môžem od knihy očakávať, no aj tak som bola prekvapená, že retrospektívny kompozičný postup je tak premyslený až sa vám z toho zakrúti hlava. Nemyslím to v zlom, len som to zatiaľ nikde v takej veľkej koncentrácii nevidela. Teraz si musíte dávať pozor, čo čítate aj pri románe pre ženy. To sa mi páči. Je to síce oddychové čítanie, no trošíčku vás núti rozmýšľať. Podľa mňa skvelá kombinácia. Raz je dej zameraný na súčasnosť, potom na prítomnosť a niekedy som netušila (až v strede kapitoly som to zistila) či čítam minulosť, alebo prítomnosť. Vydarený ťah.
Neskôr, už ako dospelé ženy, každá má svoju rodinu, no aj tak, po rokoch, sú stále v kontakte.
Jediné, čo mi vadilo, že sa striedal dej, chvíľu opis ich študentského života, potom život Silvie ako vydatej 40.ročnej panej, a tak stále dokola. Inak sa mi kniha páčila, také oddychové, príjemné čítanie, a hoci som nikdy nezažila internátný život, do deja som sa úplne vžila. Sandrika
Kniha Nikdy mi nebolo lepšie
Vedela som, čo môžem od knihy očakávať, no aj tak som bola prekvapená, že retrospektívny kompozičný postup je tak premyslený až sa vám z toho zakrúti hlava. Nemyslím to v zlom, len som to zatiaľ nikde v takej veľkej koncentrácii nevidela. Teraz si musíte dávať pozor, čo čítate aj pri románe pre ženy. To sa mi páči. Je to síce oddychové čítanie, no trošíčku vás núti rozmýšľať. Podľa mňa skvelá kombinácia. Raz je dej zameraný na súčasnosť, potom na prítomnosť a niekedy som netušila (až v strede kapitoly som to zistila) či čítam minulosť, alebo prítomnosť. Vydarený ťah.
Nathali
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára