Divý kôň a iné zhudobnené básne

 

nájdete na youtube kanáli

https://youtube.com/@zuzkakuglerova5985?si=4u9VVnoHuRkSMxHi

Zuzana Kuglerová, STRÁŽKYŇA MÝTOV A POVESTÍ

 Oživenie slovanských mýtov a legiend ako cesta k uchovávaniu kultúrnej identity

Zuzana Kuglerová je významná slovenská spisovateľka, poetka, novinárka a blogerka. Žije v Bratislave. Je známa svojou tvorbou, ktorá zahŕňa poéziu, prózu, povesti a literatúru pre deti a mládež. Jej diela sú často inšpirované slovenskými mýtmi, legendami a historickými udalosťami, čím prispieva k uchovávaniu kultúrneho dedičstva Slovenska.

Kuglerová je považovaná za "prvú dámu slovenských povestí" a jej adaptácie povestí sú tematicky prínosné v kontexte slovenskej literatúry. Jej práca sa vyznačuje bohatou fantáziou, jasnou dejovou líniou a schopnosťou preniesť čitateľa do sveta plného emócií a historických odkazov. Okrem toho sa aktívne podieľa na literárnych projektoch. Jej povesťová tvorba zohráva dôležitú úlohu v uchovávaní kultúrneho dedičstva Slovenska. Povesti, ktoré píše, sú nielen literárnym dielom, ale aj mostom medzi minulosťou a súčasnosťou. Ich prostredníctvom dokáže preniesť čitateľa do sveta historických udalostí, mýtov a legiend, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej identity.

Význam povesťovej tvorby Zuzany Kuglerovej spočíva v jej schopnosti oživiť historické udalosti a miesta prostredníctvom fantázie a literárneho majstrovstva. Kuglerová svojou tvorbou dokazuje, že povesti nie sú len historickým odkazom, ale aj živým literárnym žánrom, ktorý dokáže osloviť široké publikum. Jej povesti sú významné aj z hľadiska edukácie, pretože mladším generáciám približujú históriu a kultúru Slovenska zrozumiteľným a pútavým spôsobom. Prostredníctvom povestí sa čitatelia učia o hodnotách, tradíciách a historických súvislostiach, ktoré formovali slovenskú spoločnosť. Kuglerová je právom označovaná za "prvú dámu slovenských povestí", pretože svojou tvorbou dokázala povýšiť tento žáner na novú úroveň. Jej povesťová tvorba si zaslúži hlbšiu pozornosť. Tu sú niektoré ďalšie detaily o jej prínose:

1. **Historické a kultúrne prepojenie**: Kuglerová vo svojich povestiach často čerpá z konkrétnych historických udalostí a miest, čím vytvára literárne diela, ktoré nielenže bavia, ale aj vzdelávajú. Jej povesti zdôrazňujú hodnoty a tradície, ktoré formovali slovenskú kultúru.

2. **Fantázia a literárna kreativita**: Jedným z charakteristických znakov jej povestí je schopnosť kombinovať historické fakty s prvkami fantázie. Táto kombinácia umožňuje čitateľom zažiť minulosť prostredníctvom pútavých príbehov, ktoré sú zároveň autentické a imaginatívne.

3. **Edukácia a popularizácia histórie**: Kuglerová svojou tvorbou prispieva k popularizácii slovenskej histórie medzi mladšími generáciami. Jej povesti sú často využívané ako vzdelávací nástroj, ktorý pomáha deťom a mládeži lepšie porozumieť historickým súvislostiam.

4. **Ocenenia a uznanie**: Za svoju prácu získala množstvo ocenení, vrátane štatútu profesionálnej spisovateľky od Fondu na podporu umenia a členstva v Akadémii slovanskej literatúry a umenia. Jej diela boli preložené do viacerých jazykov, čo svedčí o ich medzinárodnom význame

5. **Inšpirácia pre súčasných autorov**: Kuglerová svojou tvorbou inšpiruje ďalších autorov, aby sa venovali žánru povestí a historickej prózy. Jej práca ukazuje, že tento žáner má stále čo ponúknuť a môže byť relevantný aj v dnešnej literárnej scéne


Vo svojej knihe **Staroslovanské mýty a legendy, ktorá vyšla vo vydavateľstve Daxe (2023) s podporou FPU, prináša jedinečný pohľad na slovanskú mytológiu. Tá je často menej známa v porovnaní s inými svetovými mytológiami. Táto publikácia je výsledkom jej dlhoročného záujmu o povesti a mýty, pričom sa zameriava na oživenie staroslovanských bohov, hrdinov a legendárnych príbehov. Kniha je výnimočná tým, že kombinuje historické fakty s rozprávačským talentom autorky. Kuglerová sa drží základných faktov, ale zároveň dotvára charakteristiky postáv a ich konanie, čím vytvára pútavé a živé príbehy. Čitateľ sa dozvie napríklad o bohu Rode, ktorý je spojený s koreňmi slov ako rodina či rodisko, alebo o Babe Jage, ktorá bola pôvodne krásnou Jaguňou, než sa stala známou postavou slovanských rozprávok. Táto publikácia je nielen literárnym dielom, ale aj kultúrnym prínosom, ktorý podporuje povedomie o slovanskej mytológii a jej mieste v slovenskej kultúre
Jaguňa, ako ju predstavuje Zuzana Kuglerová vo svojej knihe **Staroslovanské mýty a legendy**, je fascinujúcou postavou slovanskej mytológie. Pôvodne bola krásnou mladou ženou, ktorá sa zaľúbila do boha Velesa. Ich láska bola silná, ale osud mal pre Jaguňu iné plány. Napriek tomu, že vyhrala súťaž v speve svojím nádherným hlasom, praotec všetkých bohov Rode ju premenil na ohyzdnú starenku, známu ako Baba Jaga. Táto transformácia je jedným z mnohých príbehov, ktoré ukazujú rozmarnosť slovanských bohov a ich schopnosti zasahovať do osudov ľudí. Jaguňa, ako Baba Jaga, sa stala ikonickou postavou slovanských rozprávok, je často zobrazovaná ako zlá čarodejnica. Kuglerová však vo svojej knihe zdôrazňuje jej pôvodnú krásu a tragický príbeh, čím dodáva postave hlbší rozmer. Príbeh o Jaguni, ako ho Zuzana Kuglerová predstavuje vo svojej knihe **Staroslovanské mýty a legendy**, je plný symboliky a hlbokých odkazov na slovanskú mytológiu. Jaguňa je komplexnou postavou, ktorá prechádza dramatickou premenou – od krásnej a talentovanej mladej ženy až po tajomnú a často obávanú čarodejnicu.

Jedným z kľúčových aspektov jej príbehu je konflikt medzi láskou a osudom. Táto láska však narazí na prekážky, ktoré sú výsledkom zásahov vyšších síl, konkrétne boha Roda. Premena Jagune na Babu Jagu je metaforou pre stratu nevinnosti a prechod do novej, temnejšej fázy života.

Ďalším dôležitým aspektom je jej úloha v slovanskej mytológii ako strážkyne tajomstiev a brány medzi svetmi. Baba Jaga je často zobrazovaná ako postava, ktorá má moc nad životom a smrťou, a jej dom na kuracích nohách je symbolom prechodnosti a pohybu medzi svetom živých a mŕtvych. Tento motív je v slovanskej mytológii veľmi silný a ukazuje, ako Jaguňa, aj napriek svojej tragickej premene, získava nový význam a moc.

Kuglerová vo svojom rozprávaní zdôrazňuje aj ľudskú stránku Jagune – jej túžby, sny a bolesť, čím ju robí prístupnejšou a pochopiteľnejšou pre moderného čitateľa. Tento prístup umožňuje čitateľom nielen spoznať slovanskú mytológiu, ale aj zamyslieť sa nad univerzálnymi témami, ako sú láska, osud a transformácia.

V slovanskej mytológii je Jagunin milý Veles často spájaný s príbehmi o láske, mágii a premenách. Jeho spojenie s Jaguňou dodáva príbehu ďalší rozmer, keďže ich vzťah symbolizuje prepojenie medzi svetom bohov a ľudí. Premena Jagune na Babu Jagu v tomto kontexte môže byť interpretovaná ako výsledok božského zásahu, ktorý má hlboký symbolický význam.

Veles, ako ho Zuzana Kuglerová predstavuje vo svojej knihe **Staroslovanské mýty a legendy**, je jednou z najvýraznejších postáv slovanského panteónu. Jeho charakteristika a úloha v mýtoch sú fascinujúce. Veles je známy ako boh podsvetia, mágie, bohatstva a dobytka, pričom jeho postava často vystupuje v opozícii voči Perúnovi, bohovi hromu a blesku. Tento konflikt medzi Velesom a Perúnom symbolizuje večný boj medzi chaosom a poriadkom, medzi zemou a nebom.

Často je zobrazovaný ako ochranca vedomostí a strážca brány medzi svetom živých a mŕtvych. V mýtoch je tiež spájaný s transformáciami a premenami, čo ho robí mimoriadne komplexnou postavou.
Kuglerová vo svojich príbehoch zdôrazňuje aj ľudskú stránku Velesa – jeho túžbu po moci, ale aj jeho schopnosť prinášať rovnováhu a harmóniu. Jej príbehy sú plné napätia, ale aj hlbokých filozofických odkazov, ktoré čitateľov nútia zamyslieť sa nad základnými otázkami života a smrti. Ďalším pozoruhorným príbehom je rozprávanie o Velesovej dojke Zemun, ktorá je jedným z najzaujímavejších aspektov slovanskej mytológie, spracovaného Kuglerovou.  Zemun, známa aj ako Matka Zem, je v slovanskej mytológii božskou ochrankyňou zeme a plodnosti. Jej spojenie s Velesom, bohom podsvetia a mágie, symbolizuje hlboké prepojenie medzi zemou a podsvetím, medzi životom a smrťou. Podľa mýtu bola Zemun dojkou mladého Velesa, čo zdôrazňuje jej úlohu materskej postavy, ktorá poskytuje životodarnú energiu. Veles, jej chránenec, získava od Zemun nielen fyzickú silu, ale aj magické schopnosti, ktoré mu umožňujú stať sa jedným z najmocnejších bohov slovanského panteónu. Tento vzťah medzi Zemun a Velesom je alegóriou na cyklus života, kde zem poskytuje živiny a podsvetie prijíma duše. Kuglerová vo svojom rozprávaní zdôrazňuje aj symboliku Zemun ako Matky Zeme, ktorá je zdrojom všetkého života. Jej príbeh je plný hlbokých filozofických odkazov na vzťah človeka k prírode a na potrebu rešpektovať a chrániť zem ako základný zdroj života.

Aj príbeh o Velesovi a lesnej žienke Mamune, ako ho spracovala Zuzana Kuglerová vo svojej knihe **Staroslovanské mýty a legendy**, je plný tajomstva, mágie a hlbokých symbolických odkazov. Mamuna, známa ako lesná žienka, je v slovanskej mytológii často zobrazovaná ako ochranná, ale zároveň nepredvídateľná bytosť, ktorá stráži lesy a ich tajomstvá. Podľa mýtu sa Veles stretáva s Mamunou počas svojho putovania po Zemi, kde hľadá odpovede na otázky, týkajúce sa priateľstva a lásky. Mamuna, ako strážkyňa lesov, mu ponúka pomoc, ale za cenu, že Veles musí zostať s ňou a chrániť les. Tento príbeh zdôrazňuje Velesovu úlohu ako boha, ktorý je spojený s prírodou a jej cyklami, a zároveň poukazuje na dôležitosť rovnováhy medzi človekom a prírodou.

Mamuna je v tomto príbehu zobrazená ako múdra, ale zároveň nebezpečná bytosť, ktorá dokáže odhaliť skryté pravdy a ponúknuť riešenia, ktoré však nie sú vždy "kóšer". Jej vzťah s Velesom je plný napätia, ale aj vzájomného rešpektu, čo dodáva príbehu hlboký emocionálny rozmer.

Príbeh **Nápoj bohov, Surima**, ako ho spracovala Zuzana Kuglerová, je plný humoru, mágie a ľudskej prefíkanosti. Tento mýtus rozpráva o tom, ako Veles, boh podsvetia a mágie, ukradol svojmu otcovi Rodemu tajný recept na varenie Surimy, nápoja bohov, ktorý prinášal múdrosť, silu a nesmrteľnosť. Veles dostal od praotca bohov Roda príkaz, že sa tento recept nikdy nesmie dostať k ľuďom. No Velesov pozemský kamarát, Kvasura, známy svojou prefíkanosťou a láskou k dobrému nápoju, sa rozhodol, že ho získa. Kvasura, ktorý bol obyčajným smrteľníkom, využil svoju šikovnosť a dôvtip, aby oklamal samotného Velesa. Podarilo sa mu ukradnúť recept a pripraviť medovinu, ktorú následne ponúkol ľuďom. Tento čin symbolizuje prenos božských darov na smrteľníkov a ukazuje, ako ľudská vynaliezavosť dokáže prekonať aj božské prekážky.

Kuglerová vo svojom rozprávaní zdôrazňuje nielen komickú stránku tohto príbehu, ale aj jeho hlbší význam. Surima - medovina sa stáva symbolom spojenia medzi bohmi a ľuďmi, medzi magickým a pozemským svetom. Príbeh tiež poukazuje na to, že aj bohovia môžu byť zraniteľní voči ľudskej prefíkanosti. A že sa skutočne jedná o príbeh z dôb Slovanov dokazuje aj to, že až dodnes sa v niektorých regiónoch Slovenska medovine vraví kvasura.

Zuzana Kuglerová vo svojej knihe **Staroslovanské mýty a legendy** spracovala množstvo fascinujúcich príbehov, ktoré oživujú slovanskú mytológiu. Medzi ďalšie zaujímavé príbehy patrí:

1. **Praotec bohov Rode**: Tento mýtus rozpráva o Rodovi, prapredkovi všetkých slovanských bohov, ktorý stvoril prvú krásnu bohyňu Ladu zo svojho zlatého vlasu. Lada sa stáva matkou lásky a jej príbeh je plný poetiky a humoru.

2. **Zlatá kačka a zlaté vajce**: Príbeh vysvetľuje, prečo sa v slovenských ľudových rozprávkach objavuje motív zlatej kačky a zlatého vajca. Tento mýtus je alegóriou na bohatstvo a plodnosť.

3. **Koljada a Morena**: Koljada, maličký syn Perúna a Vesny, sa dokázal vďaka krásnemu spevu vyslobodiť zo zajatia Moreny, bohyne smrti. Tento príbeh je plný nádeje a symbolizuje víťazstvo života nad smrťou.

4. **Vznik sveta**: Mýtus o vzniku sveta, kde Rode vytvára z kameňa poznania, Alantýru, zem, rieky, nebeskú oblohu a oceány,  pričom zároveň usporadúva chaos, je základným pilierom slovanského bájoslovia.

Zuzana Kuglerová svojou povesťovou tvorbou významne prispela k uchovávaniu a oživovaniu slovenskej kultúrnej identity. Jej diela, inšpirované mýtmi, legendami a historickými udalosťami, nielenže približujú čitateľom bohatstvo slovanského dedičstva, ale zároveň dokazujú, že povesti sú živým literárnym žánrom, ktorý má čo ponúknuť aj v súčasnosti.

Záver:

Kuglerová dokáže majstrovsky prepojiť historické fakty s prvkami fantázie, čím vytvára pútavé príbehy, ktoré oslovujú široké publikum. Jej práca má nielen literárnu, ale aj edukatívnu hodnotu, pretože mladším generáciám približuje históriu a tradície Slovenska zrozumiteľným a atraktívnym spôsobom. Právom je označovaná za "prvú dámu slovenských povestí," pretože svojou tvorbou povýšila tento žáner na novú úroveň a inšpiruje ďalších autorov k jeho rozvoju. Jej povesti sú mostom medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi fantáziou a realitou, a sú dôkazom toho, že literatúra má moc uchovávať a odovzdávať hodnoty, ktoré formujú národnú identitu. Kuglerovej práca je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej literárnej scény a jej význam bude rezonovať aj v budúcnosti. 

Ondrej Kalamár

Foto: Archív Zuzany Kuglerovej