Jediné
štístko bráško, že máš na konte párny počet pádov na tú kockatú hlavu, keby si
sa na ňu strepal ešte raz, prisámfakt skončíš v inom ústave, utiahol som si z Ajnštajna, keď nastúpil do
Fyzikálneho ústavu SAV, aby ďalej rozvíjal zbožňovanú vedu v rámci
doktorandského štúdia, lebo na slávnostnej promócii prevzal červený diplom pred
zrakmi celej rodiny, ktorá sa div nerozglejila od dojatia, mamine tiekli z
kútikov očí pramienky sĺz počas celého promočného aktu, aj babka si poplakala,
aby sa nepovedalo, že flegmaticky prijíma úspech svojho staršieho vnuka, ale
cestou do reštaurácie, kde sa k nám pridal bráškov školiteľ a potenciálny
svokor Kozmas s manželkou Konstanciou a dcérou Nezábudkou už, našťastie, emócie
opadli,
a sotva kleslo vytrženie na normál, dostali sa na pretras zaujímavé
detaily, čo dovtedy bublali pod pokrievkou, lebo Ajnštajn bez zábran vystavoval
na obdiv svoju veľkú lásku, no o to zdržanlivejšie sa správal pri výbere témy
diplomovky, keď ho ako naschvál zaujala špecializácia kvantovej chémie, ktorej
sa venoval práve Kozmas, dosť dlho váhal, či sa do nej pustiť, či ho renomované
milieu nebude podozrievať, že hľadá únikovú cestičku a rafinovanú
protekciu, lebo nikomu neušlo, že chodí so školiteľovou dcérou, no nakoniec sa
odhodlal risknúť prácne budovanú povesť a rozpracoval výskum v danej oblasti, v
ktorom sa mienil ďalej špárať v rámci postgraduálneho štúdia, čo mu otvorilo
dvere medzi vedátorov aj za hranicami, keďže výsledky publikoval a obhajoval v
angličtine, navyše Kozmas prezradil, že ho ešte pred obhajobou vzal na
medzinárodnú konferenciu, kde sa pustil do diskusie s nejakým japonským esom,
ktorý ho otipoval na doktoranda a jednoducho neveril, že je diplomantom,
konečne sa mi rozbresklo, prečo ma nechal v štichu, keď nastali problémy s
maminou, prečo mi pripadal duchom neprítomný a odtrhnutý od reality, lebo aj
Konstancia zduplikovala, že nikoho neregistruje, keď sa zažerie do roboty, že
nevie, kde je sever, zabúda na čas i na jedlo, jednoducho nevníma okolie, kým
nekompromisne nezhasne svetlo a nevyženie ho z kabinetu, lebo by v ňom skysol
do samého rána a náramne sa divil, že celá noc je v čudu, fujtajbl, zjavne sa
podal na maminu, ktorá tiež neráta hodiny strávené v pracovni-mučiarni za
počítačom, odkedy sa zázračne vystrábila z neduhov, mohli si so synčekom ruky
podať, ako poznamenal deduško, ktorý pozorne počúval a občas čosi podotkol na
okraj, aby nevyzeral ako nevšímavý ignorant, lebo z odbornej hantírky, ktorú
prekladala do stráviteľnejšej reči Konstancia, nerozumel ani zbla, evidentne
porovnával čerstvého absolventa matfyzu s krpatým vnúčikom, s ktorým sa kedysi
hrával a ktorému suploval otca, lebo tata sme si v detstve fakticky neužili, v
tomto zmysle naša rodina nefungovala normálne a konečne mi zapaľuje, prečo sa
mamuš odhodlala podať na súd návrh na rozvod, ktorý stiahla na naliehavú prosbu
bráška, v tom čase pubertiaka presvedčeného, že tatino si predsa len vstúpi do
svedomia a vyzuje túlavé topánky, teda rozčaptané bagandže, čo považoval za
hlavný, ba jediný dôvod jej snahy skoncovať s citovo nenaplneným zväzkom, lebo
na manželské spolužitie nehľadel komplexnejšie, jednoducho si nevšimol, že sa
obaja pohybujú vo svojej sfére záujmu, netrávia spolu dovolenky a nenachádzajú
spoločnú reč, čo by popravde odradilo každého, kto si potrpí na kvalitný
partnerský vzťah, celkom mu stačilo, že tata nemožno viniť z alkoholizmu ako
notorického pijana či z nevery ako nenapraviteľného sukničkára, a tak mamuš
zaťala zuby a obetovala vlastné súkromie, emocionálne sa upla na svojich synčov
a sústredila na sebarealizáciu, čo jej nahrádza deficit manželského puta,
dokonca sa stala maskotom našej triedy, ktorá ju doslova žrala, lebo sa v nej
skrýva šikulka, čo celý život strkala nos do kníh a usilovne študovala, lebo
spolužiakov pútavo zasväcovala do pravopisných a štylistických trikov a hlavne
do tajov literatúry, v ktorej mali zmätok, hoci sa hrozivo blížila matúra,
najmä keď jej špecialitkou odjakživa bývala beletria, ku ktorej nás s bráškom
filištínsky priviedla, v podstate nás odchovala na Saltenovej čarovnej
rozprávke o srnčekovi Bambim, a len čo sme rozpoznali prvé písmená,
pritiahla nás cez vábivé ilustrácie amerického animátora Walta Disneyho ku
komiksom Mickey Mouse, Donald Duck, Goofy a Pluto,
neskôr aj k neodmysliteľným rozprávkam Snow White and the Seven Dwarfs, Cinderella,
The Little Mermaid, The Lion King, The Jungle Book,
Pinocchio, Alice in Wonderland, Peter Pan, kým sme
nepodľahli science fiction, teda sci-fi i príbuzným žánrom a
lačne neskočili po Terrym
Pratchettovi a jeho Úžasnej Zeměploche, teda sérii nejlegračnější a
nejoriginálnější fantasy v této i jakékoli jiné galaxii, najprv v češtine a neskôr v originálnej
angličtine, a nerozšírili záujem o ďalšie žánre, samozrejme, vo voľnom čase,
lebo sme nesmeli zanedbávať ani povinné čítanie od antiky po súčasnosť a
priebežne sa oboznamovať s klasikmi, aby sa nám nenahromadili a v poslednej
chvíli sme nemuseli lúskať tisícky strán ako moji spolužiaci, ktorí sa pomaly
púšťali do seriózneho štúdia, najväčší úspech v ich očiach zožala mamina
originálna interpretácia diel a neformálny prístup k textom, neúnavne im
vtĺkala do hláv, že na umeleckom diele je najdôležitejší pocit, ktorý v nich
vyvolá, a ponaučenie, ktoré si z neho vezmú, hoci ich rovnako môže zaujať
napínavý dej, dramatické zvraty v osudoch hlavných postáv, schopnosť autora
fabulovať a používať svojrázne jazykové prostriedky, stručne a jasne,
poukazovala na zaujímavosti a kompozičný princíp, aby dokázala, že sa oplatí
vziať do rúk knihu a stráviť s ňou večer namiesto televízneho programu či
počítačovej hry, čo mne nemusela nijako zvlášť zdôrazňovať, čo som si už dávno
stihol overiť, ba aj oceniť jej úzky vzťah k umeniu vôbec, čím však
nepopierateľne ovplyvnila Škribléra, ktorý koketoval s novinárčinou a túžil ju
študovať, jakživ nezabudnem na nadšené ovácie, ktoré vyvolala na našej
stužkovej, kde jednoznačne stála v popredí na veľké prekvapenie profákov i
rodičov, ktorí nemali ani potuchy o jej aktívnej pedagogickej role, čo zohrala
v prospech študákov, lebo pozorne sledovala program, ktorý s nami dolaďovala,
veselo sa v našom kruhu bavila a nakoniec prišiel na rad zlatý klinec ako
vypočítaný na efekt, Škriblér vzletne vyhlasoval výsledky tomboly a vyvolával
na pódium šťastných výhercov, ktorým odovzdával vecné ceny, pred vyvrcholením
zaznel tuš, po ktorom zdvihol do výšky obraz, predstavujúci hlavnú výhru, a
oboznámil prítomných s jeho pozoruhodnou genézou, naša triedna profáčka Antúria
ho v triede zavesila na stenu, sotva sme sa ako primáni zžili s gympláckym
prostredím, bol vlastne jediným cennejším kusom, čo vydržal prakticky osem
rokov a zázrakom nepadol za obeť vandalským výčinom, a tak sme ho s radosťou
venovali do tomboly, chalani zakrútili bubon s tombolovými lístkami, zahlásili
výherné číslo a netrpezlivo vyčkávali, kto si príde po vzácnu cenu, zavládlo
hrobové ticho, nik sa nehýbal, nik sa netváril ako šťastlivec, a tak znovu
zopakoval štvorčíslie a spýtavým zrakom sa rozhliadal po sále, čo trvalo celú
večnosť, kým sa vzadu nezaleskli mamine zlatisté šaty, keď váhavo vstávala zo
stoličky, lebo proste neverila, že by mohla byť majiteľkou pravého ústrižku, na
čo ju musela upozorniť vedľa sediaca spolužiačkina matka a čo nedokázala hodnú
chvíľu stráviť, no sotva deckám doklaplo, že obraz vyhráva ich drahý maskot,
zareagovali hurónskym revom, vzápätí k nej priskočili dvaja chalani a za
nefalšovaného jasotu i všeobecného údivu dospelých ju vyniesli na pódium,
uveličený Škriblér vyzvedal, prečo nás tak dlho držala v napätí, či si až tak
strašne potrpí na dramatické pauzy, na čo vyhŕkla, že už dávno nesleduje
zakúpené tombolové lístky, lebo osudie jej jakživ nepririeklo punc výherkyne,
že sa tiež navôkol obzerala od samej zvedavosti, komu pripadne zaujímavá výhra,
čo konferenciér odbavil uvoľňujúcim smiechom a zároveň doložil, ako nesmierne
ho teší, že sa obraz dostal do správnych rúk, už-už som si myslel, že
všetečnému publiku zavesí na nos jej špecifickú funkciu v triede, ale včas sa
zháčil, lebo prezrádzať tajomstvá sa nevypláca, mohol by sa nechtiac dotknúť
triednej Antúrie, ktorá nás učila slovenčinu a takisto zbožňovala literatúru,
hoci nás nezahŕňala uchvacujúcimi detailami a vo výklade sa sústredila na
univerzálne platné poučky, na ktoré kládla dôraz maturitná komisia, čo rozhodne
nebolo na zahodenie, najmä keď podaktoré chúlostivé fakty nanajvýš slúžili ako
oporné body a nedalo sa nimi argumentovať na skúške, ak sme nehodlali pobúriť
profákov a riskovať vyhadzov, a jednako sme po nich prahli, lebo nám
poskytovali doplňujúce vedomosti a rozoblačovali tvorbu literátov, ovplyvňovanú
jedinečnými faktormi, o ktorých sme predtým nechyrovali, napríklad ich
pokrivkávajúcim zdravotným stavom, duševnou rozorvanosťou či chorobnými
vášňami, čo dokazuje pregnantný príklad velikána Dostojevského, epileptika a
vášnivého hazardéra, ktorého naháňali veritelia pre nesplatené dlhy a ktorý
písal v stresujúcich podmienkach aj Igróka, dlho považovaného za
najslabší výtvor, kým sa nezistilo, že majstrovsky zachytil psychológiu
patologického hráča, teda typické gamblerské symptómy, ktorými sám trpel, ty kokso, napokon, nevybrúsený štýl, nevyvážená
kompozícia a systematické chyby charakterizovali celé jeho dielo, lebo z
chronického nedostatku času si nikdy neprečítal hotový rukopis a už vôbec ho
neopravoval ani neprepisoval, čo býva pri románe alfou i omegou, ak nemajú biť
do očí jeho slabiny, v nejednom prípade ex post nastúpila armáda redaktorov, aby vylepšila formálne
nedostatky geniálnych diel, čo nás totálne omráčilo, lebo sme v spisovateľoch
videli neomylných štylistov, ktorým nesiahame ani po členky, a zrazu vyšlo
najavo, že dokonalosť sa vlastne nedá dosiahnuť, nech sa o ňu akokoľvek
pokúšame, ty kokso, a takýchto interesantností sme sa o našich i zahraničných
autoroch dozvedeli za vagón, lebo mamuš systematicky sledovala francúzsku tlač,
z ktorej kadečo vyčítala zo všetkých možných oblastí, hoci sa naďalej
zameriavala na medicínu, v poslednej dobe však nespracovávala články len pre Zdravovedu,
ale aj pre iné populárno-náučné časopisy, aby zarobila na odvody do poisťovní,
ktoré sa vraj po vstupe biedneho Slovenska do Európskej únie zdvojnásobili, čo
jej značne skomplikovalo už aj tak dosť zložitú situáciu, lebo tato sa
nezachoval ako grand a veľkodušne jej neponúkol, že z nezanedbateľného platu za
ňu odvedie aspoň časť poistného z čírej vďaky za vzornú výchovu dvoch synov,
hoci sa neraz pozastavuje nad jej neúmornou otročinou a strhanou tvárou, a tak
sa stále plahočí a zhŕňa cenťáčiky v márnej nádeji, že jej z honorárov niekedy
niečo ostane aj na osobnú spotrebu, čo pociťuje čoraz pálčivejšie, fujtajbl, zbytočne by som však
zatĺkal, že sa mi jej zásluhou podarilo excelentne zmaturovať aj zo slovenčiny,
na ktorej som si bohvieako nezakladal, keďže ma lákala špecializácia, na hony
vzdialená od humanitných vied, po dôkladnej úvahe som stavil na aplikovanú
matematiku a podal prihlášku na matfyz, kde ma bez problémov prijali ako
študenta podkutého korešpondenčnými seminármi, na ktoré ma naverboval Ajnštajn
ako jeden z aktívnych organizátorov Trojstenu...
http://www.literama.sk/sk/knihy-autor/28308/vladimira-komorovska
http://www.spolok-slovenskych-
https://www.artforum.sk/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára